Ahojte! Volám sa Missty a mám 16 rokov. Mám dve najlepšie kamarátky Lis a Mishel.Nie som až tak úplne normálna, ako každý iný tínedžer v mojom veku. Tak hneď vám to vysvetlím. V roku 1825 vládol mor a ľudia naň zomierali. Videla som ako umreli moji rodičia a moja sestra. Raz jedného dňa ma postrelili a išla som tmavou ulicou pre nejakú pomoc. Počula som nejaké šuchtanie, keď sa pozrela za seba, nikto tam nebol. Išla som ďalej. Potom som uvidela bledého muža v lekárskom plášti. Myslela som si, že je to doktor. Prišla som k nemu bližšie a vyceril na mňa zaujímavo neobvyklé zuby dalo by sa to nazvať "tesáky". Bála som sa ho, tak som sa snažila utiecť čo mi sili stačili. Bol neuveriteľne rýchli. Povedal:
"Neutekaj, snažím sa ti pomôcť."
Odpadla som, kúsol ma do krku a cítila som, ako mi v žilách prúdi jed. Odniesol ma do Washingtonu. Na druhý deň som sa prebudila a vysvetlil mi čo sa stalo v minulú noc. Zistila som, že je upír a od minulajšej noci aj ja, zistila som, že som nesmrtelná,že budem stále mladá,že som neuveriteľne rýchla, a taktiež som zistila, že sa neovládnem a vypijem ľudskú krv. Bolo toho na mňa priveľa, ale neskôr som si zvykla a takto žijem doteraz. Po celé tie roky stále chodím na strednú, nie že by som toľkokrát prepadla, ale by ma ľudia začali podozrievať. Po každé, keď odmaturujem, tak sa presťahujeme do iného mesta a chodím na inú školu. Začiatky sú vždy ťažké. Žijem so šiestimi upírmi v dome, ktorý sa rozhodli pre iný spôsob života. Živia sa výhradne zvieracou krvou tak ako ja.Raz do našej školy prišiel nový chalan. Učiteľ ho posadil do lavice vedľa mňa, lebo nokde inde nebolo volné miesto. Bolo na ňom niečo "iné". Mal pach ako vlkolak. Pomyslela som si:On nemôže byť vlkolak, tých už sme dávno pozabíjali.Keď sa blížil koniec vyučovania, tak na mňa prehovoril:
"Ahoj."
"Ahoj."
"Ako sa voláš?"
"Missty a ty?"
"Pekné meno ja sa volám Mike."
"Díky."
Zazvonilo a bol koniec vyučovania. Hneď som išla s mojou rodinou loviť. Po celý čas mi nešlo do hlavy, prečo smrdí ako vlkolak. Išla som sa poprechádzať po lese snaď na to prídem. Keď som prišla domov, tak mi rodičia povedali, že sa v meste objavili vlkolaci. Bolo to pre nich tou istou záhadou, ako pre mňa. Ale pochopila som, prečo tak podozrivo smrdí. Pomyslela som si:On je vlkolak? To nemôže byť pravda.
Na druhý deň som išla do školy, ale Mike tam nebol. Bolo mi to čudné, tak som po celý čas rozmýšľala prečo. Doma mi povedali, že sa musíme presťahovať z mesta do kým sa to s tími vlkolakmi nepreženie. Ešte na druhý deň som išla posledný krát do školy a povedala som Mikeovi, že sa sťahujeme. Opýtal sa ma:
"Prečo?"
"Moji rodičia dostali novú prácu, tak sa musíme presťahovať."
"No nevadí. Daj mi svoju novú adresu, a ja ťa prídem navštíviť."
"To nie je zrovna najlepší nápad."
"Prečo?"
"No vieš môj otec nemá zrovna najradšej chlapcov."
"Hovor si čo chceš aj tak prídem."
Presťahovali sme sa na istý čas do Miami. Nemohla som prestať na Mikea myslieť.Myšlienka čo ak sa mu niečo stalo mi nedala spať. Zatiaľ čo zistil, že sme upíri. Po pár mesiacoch sme sa vrátili domov. Keď som stretla Mikea, tak mi povedal:
"Musím sa s tebou porozprávať."
"Dobre a o čom?"
"Uvidíš."
Tak toto je koniec prvej kapitoly a ja dúfam, že sa vám páčila:D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára